Každý neurobený test nás stojí milión

Autor: Martin Šuster | 2.4.2020 o 10:30 | (upravené 3.4.2020 o 0:07) Karma článku: 6,69 | Prečítané:  2230x

Kríza vyvolaná koronavírusom asi bude nesmierne drahá. Buď zaplatíme obrovským prepadom ekonomiky, alebo veľa zbytočnými úmrtiami. Cesta von je intenzívne testovanie podľa vzoru juhoázijských krajín.

Kto sa za posledné tri týždne nestal preborníkom v epidemiológii, nech sa okamžite hlási u súdruha Žinčicu. Ako my všetci, aj ja som získal čerstvý diplom v epidemiológii na vysokej škole života. Ťahá ma to však občas aj k môjmu pôvodnému povolaniu, kde som sa vyučil tradičným spôsobom. Preto skúsim oceniť koľko nás stoja rôzne spôsoby opatrení proti pandémii Covid-19.

V prvom rade, čo by sa stalo, keby sme nič nespravili? Skôr či neskôr by sa koronavírusom nakazil každý – tak, ako sme skoro všetci prežili vysoko nákazlivé choroby ako ovčie kiahne, prechladnutia, chrípky ... a ako pred očkovaním skoro každý ochorel na osýpky alebo mumps. Ak by sa koronavírus nekontrolovane šíril v našej populácii, ochorelo by do konca tohto roka asi 84% z nás. Čo je však horšie, až 81% z nás by ochorelo medzi májom a júlom, keď by boli nemocnice preťažené. Namiesto bežnej (stále vysokej) smrtnosti do 1% by nám pri nedostatočnej zdravotnej starostlivosti hrozilo až asi 3% riziko. To je viac ako 130 tisíc predčasne a zbytočne mŕtvych.

Zdroj: vlastné výpočty z jednoduchého SIR modelu s R0=2,13.

Stredná alternatíva je spraviť rozumné a účinné kroky na spomalenie šírenia vírusu, ale tak, aby nás to nič moc nestálo. To viac-menej znamená nosiť rúška na verejnosti, umývať si ruky 10-krát denne, zrušiť všetky veľké podujatia od divadiel cez majstrovstvá v hokeji až po rockové koncerty.

Zdroj: vlastné výpočty zo SIR modelu v scenári so spomaleným šírením vírusu, R0=1,6.

Stále to znamená, že do konca roku ochorie až 65% z nás (lepšie než 84%!) a „iba“ 60% z toho v čase, keď budú nemocnice preťažené. Počet nadmerných úmrtí bude „iba“ 97 tisíc, ale agónia a strach budú pretrvávať od mája do septembra.

Skúsme teda spraviť viac. To, čo robíme teraz, už skoro úplne zastavilo šírenie epidémie. Okrem nosenia rúšok a umývania rúk to však znamená zatvorené všetky školy, úplne zablokovaných asi 20% pracovných miest a obmedzené možnosti pracovať a zarábať pre ďalších asi 20% pracujúcich. Ilúzia, že takto môžeme vydržať pár týždňov a potom už bude všetko v poriadku, by nás nemala zaslepiť. Nie sme medvede, ktoré zalezú do brlohu na zimný spánok a keď sa zobudia, je všade krásna jar a svieti slnko. Naša jar nepríde skôr ako o rok v podobe účinnej a dostupnej vakcíny – ak vôbec (na AIDS nemáme očkovanie ani po takmer 40 rokoch). Keby sme sa „zobudili“ po 3-týždennom „blackoute“ či inej forme utekania pred problémom, po pár dňoch či týždňoch by sme zistili, že sa nám vírus nebadane zase niekde rozšíril a všetky prísne opatrenia by sme museli zaviesť znovu.

Zdroj: vlastné výpočty z jednoduchého SIR modelu pri prísnych opatreniach. R0=1,15.

Na grafe vidno, že nákaza by sa šírila veľmi pomaličky. Tak, ako to posledné dni na Slovensku naozaj vidíme. Nikdy by sme nemali toľko chorých, aby nám zdravotníctvo skolabovalo. Do konca roku by sa síce postupne nakazila skoro štvrtina z nás, ale väčšina by sme to zvládli ako ľahšiu či ťažšiu chrípku a tí, čo by museli ísť do nemocnice, by dostali adekvátnu starostlivosť. Cena za ušetrených cca 100 000 životov by však bola obrovská – ak by pretrval súčasný prepad ekonomiky po celý rok, stratili by sme až 20-30% príjmov. To je teda asi 23 000 000 000 eur. Číslo s veľa nulami, ale na osobu to je asi 4500 eur – od čerstvo narodených detí, až po storočných kmeťov (ak úspešne prežijú koronavírus). Sme ochotní zaplatiť 23 miliárd za 100 000 ušetrených životov? Skoro štvrť milióna za každý jeden život. Väčšinou sme ako spoločnosť toľkoto ochotní zaplatiť za záchranu života. Než sa pustíme do kontroverznej diskusie, či to platí aj pre 70-ročných diabetikov, ktorým už možno veľa rokov života nezostáva, pozrime sa, či sa nedá spraviť niečo lepšie.

Dá sa. Posledný scenár nižšie je kombinácia stredného scenára s pomerne znesiteľnými opatreniami pre širokú verejnosť a veľmi rozsiahleho a účinného testovania všetkých podozrivých. Konkrétne tento scenár predpokladá, že dokážeme odhaliť 85% infikovaných najneskôr do dvoch dní potom, ako sa stanú infekčnými. Takto odhalený pacient by bol v prísnej karanténe až kým sa nevyzdravie. Aby sme dosiahli takýto priebeh, potrebujeme včas odhaliť aspoň tých 85% infikovaných – často skôr, než sami budú mať príznaky, čiže ani oni sami netušia, že môžu byť chorí. Dá sa to, ak budeme testovať nielen chorých ľudí so symptómami, ale aj každého, s kým sa stretli a kto sa od nich mohol nakaziť. To znamená testovať nielen tisíce ľudí so symptómami, ale ešte aj desiatky tisíc ľudí, s ktorými sa stretli. Ako pekné okrúhle číslo – ak by sme zvládali spraviť 23 000 testov denne, tak každý z týchto testov nám ušetrí milión eur oproti strate príjmov a zamestnania v „pozitívnom scenári“ (úplne presne – kapacita robiť o jeden test denne viac nám ušetrí ten milión eur). Cieľ robiť viac ako 20 000 testov denne sa zdá byť utópia, keď si náš krízový štáb dáva za cieľ dosiahnuť budúci týždeň métu 3 000 testov denne. Našťastie, nie je treba zvládnuť 20 000 testov hneď – stačí postupne zvyšovať kapacitu. 3 000 testov o týždeň by mohlo stačiť – ak sa pri tom nezastavíme, ak sa budeme snažiť mať o dva týždne 5 000 testov a do konca roka 20 000. Mimochodom, takto by sme do konca roka otestovali každého z nás. Žiaľ, negatívny test dnes nijako nezaručuje, že sa o mesiac či dva nemôžem nakaziť znovu.

Zdroj: vlastné výpočty z jednoduchého SIR modelu. Scenár s testovaním vyžaduje 5-20 tisíc testov denne.

Nie je isté, že sa nám podarí testovať tisíce ľudí denne, niektorých aj opakovane, a odhaliť nové infekcie do 48 hodín. Vyžadovalo by si to perfektnú súhru testovacích laboratórií, koordinujúcej hygieny, vzorky odoberajúcich nemocníc a disciplínu vynucujúcej polície. Desiatky tisíc ľudí by sa museli podrobiť testovaniu na príkaz a pravdepodobne aj niekoľkodňovej prísnej karanténe, a to aj keby sa necítili byť chorí. To, že niečo podobné funguje na Taiwane alebo v Kórei neznamená, že by to fungovalo aj na Slovensku. Pravdepodobne by sme potrebovali kombináciu aj rozsiahleho testovania a aj zachovania niektorých opatrení proti stretávaniu sa ľudí. V praxi by to znamenalo postupné uvoľňovanie súčasných opatrení, veľmi pomaly a obozretne, aby nám nevyskočili nové infekcie. So zlepšujúcou sa kapacitou testovania by sa opatrenia uvoľňovali viac a viac.

Čo všetci občania potrebujú vidieť je maximálna snaha celej vlády zvýšiť našu testovaciu kapacitu a jasnú perspektívu uvoľňovania opatrení, ak to ešte pár týždňov trpezlivo vydržíme. Zatiaľ vidíme túto maximálnu snahu u šéfa permanentného krízového štábu, ktorý po týždni dosiahol viditeľné výsledky. Možno keby mal k dispozícii viac zdrojov – rádovo v desiatkach či stovkách miliónoch eur – na tisíce ďalších testov, ušetrili by sme neskôr desiatky miliárd alebo tisíce životov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Daniari po Makóovi a Imreczem: zbytočné kontroly a test zo slovenčiny (analýza)

Analýza Nadácie Zastavme korupciu.

Borbély: Španielski stopéri by pokojne mohli ísť do mesta na corridu

Kde vidí príčiny debakla a aké kroky teraz očakáva zo strany kompetentných?


Už ste čítali?