Náš blahobyt nezávisí iba na tom, ako usilovne budeme pracovať, ale najmä na tom, ako efektívna bude naša práca. Moderná spoločnosť je založená na technologickom pokroku. Preto je naša životná úroveň desať-krát vyššia než pred sto rokmi – hoci pracujeme o jeden deň v týždni menej, často menej ako 8 hodín denne (a nie 12), máme 5-týždňovú dovolenku a 15-20 rokov trvajúci dôchodok. K tomuto sme sa nedostali len väčšou usilovnosťou – na tejto planéte je 7 miliárd ľudí chudobnejších ako my, ktorí sú ochotní pracovať tvrdšie a dlhšie.
Kľúčom k väčšej prosperite sú nové poznatky, nové technológie. Ak chceme, aby Slovensko bolo medzi najlepšími krajinami na svete – ak nechceme byť iba montážnou dielňou, ak nechceme iba s oneskorením niekoľkých desaťročí preberať technológie zo zahraničia – potrebujeme mať náš vlastný kvalitný výskum a vývoj.
Stať sa špičkovou výskumnou krajinou nie je samozrejme jednoduché, ale niektoré z nevyhnutných prvkov sú:
úcta k poznatkom a vzdelaniu,
úcta k autorským právam,
ochrana duševného vlastníctva rovnako ako pri hmotnom majetku,
ocenenie hodnoty nových vedeckých poznatkov,
odsúdenie snahy iba predstierať a simulovať výskum, publikácie, či inú tvorivú prácu.
Okrem toho, na životaschopný výskum nestačí nájsť jedného výnimočného génia v krajine, ale potrebujeme komunity výskumníkov, ktorí budú spolupracovať. Aby sme našli výskumné talenty, potrebujeme študentov na vysokých školách otestovať – napríklad záverečnými prácami, ako sú diplomové práce. Ak je však tento test systematicky ničený podvádzaním, plagiarizmom a neférovým hodnotením, nikdy sa nedozvieme kto sú skutočné talenty a kto iba predstieral výsledky.
Odstránenie podvádzania na školách z nás nespraví automaticky bohatú krajinu. Do skladačky treba pridať množstvo ďalších kúskov. Kvalita vysokých škôl je však nevyhnutným prvkom tejto skladačky. Nestaneme sa naozaj bohatou krajinou, kým naše vysoké školy nebudú v oveľa lepšom stave.
Niektoré kroky, ktoré sa dajú spraviť pomerne rýchlo, sú:
Urýchlene prijať zákon, ktorý umožní odoberať tituly získané podvodom.
Mali by sme tiež odoberať profesorské a docentské hodnosti akademikom, ktorí vedome podporujú plagiarizmus.
Akreditačná agentúra by z vlastnej iniciatívy či po preverení podnetu mala odobrať akreditáciu školám, ktoré systematicky udeľujú tituly bez dostatočnej kontroly kvality a originality.
Všetci si uvedomme, že študenti, ktorí podvádzajú, nezískavajú iba neférovú výhodu, ale priamo škodia ostatným. Študenti čo opisujú spôsobia, že učiteľ bude aj ostatných známkovať prísnejšie alebo skráti čas na odpovede. Nekontrolovaný plagiarizmus zhoršuje relatívne výsledky študentov, ktorí pracujú samostatne. A boj s plagiarizmom vyčerpáva učiteľov, ktorí potom majú menej času pomáhať poctivým študentom zlepšiť sa. Alebo na trhu práce majú niektoré vysoké školy už takú zlú povesť, že seriózni zamestnávatelia hádžu životopisy absolventov týchto škôl automaticky do koša – čo ničí pracovné vyhliadky aj poctivým študentom týchto škôl.
Plagiarizmus je pliaga. Porazme tú pliagu, zbavme sa jej!
P.S. áno, vďaka technologickému pokroku je/bude chlieb lacnejší. Tu sú výnosy pšenice na hektár od priemyselnej revolúcie do dnešných čias.
