Ide plošákom sploštiť krivka?

Autor: Martin Šuster | 25.1.2021 o 14:30 | (upravené 25.1.2021 o 16:37) Karma článku: 4,62 | Prečítané:  1233x

Ako sploštiť krivku? To rieši celý svet už skoro rok. Slovenský unikát je plošné testovanie. Sme pri konci druhej sady plošného testovania, a stále nevieme ako pomohli novembrové kolá. Prezradím: plošák pomohol, ale iba trochu.

Vopred sa ospravedlňujem za ploché myšlienky. Sľubujem, že aspoň žiadna ploštica v tomto príbehu nebude. Ani Cimex lectularius (ploštica posteľná), ani odpočúvacie zariadenie. Takže, ako sploštiť krivku? Otázka, ktorú rieši celý svet už skoro rok, a stále pomerne neúspešne. Slovenský unikátny recept je plošné testovanie. Niekedy nazývané aj masové, skríningové, či populačné. Už sme pomaly pri konci druhého celonárodného (plošného) testovania, ale stále nemáme zhodu ako pomohli dve kolá plošákov v novembri. 

Na prvý pohľad zabralo novembrové plošné testovanie krásne: z rýchlo rastúcej úrovne infekcií okolo 3000 denne sme sa po dvoch kolách testovania dostali na asi 1600 potvrdených infekcií za deň. To sa len tak nevidí, zraziť koronu na (skoro) polovicu za 15 dní.

Lenže na začiatku novembra sa u nás diali tri veci naraz. Áno, plošné testovanie. Zároveň bol zákaz vychádzania – ktorý by mal tiež zlepšiť situáciu. A po tretie, nasadením všetkých síl do plošáku sme už nevládali testovať mimo neho. Najmä tradičné PCR testy úplne skolabovali. Pred celonárodným plošákom sme robili v priemere 12-tisíc testov denne, o dva týždne neskôr už len 7-tisíc za deň. Graf nižšie trochu neférovo nadsadzuje počty testov cez víkend 31.10.-1.11.2020, kedy sa nechalo otestovať vyše 20 000 ľudí denne – najmä aby sa vyhli menej spoľahlivým antigénovým testom. Aj bez týchto dvoch dní však testovanie kleslo o vyše 40%. A kto nehľadá, ten nenájde, všakže.

Otázka za milión je, ako k zníženiu infekcií prispeli tieto tri prvky: plošák, lockdown a netestovanie?

Odpoveď hľadajme v druhom kole plošného testovania. Po prvom kole bolo Slovensko rozdelené na červené a zelené okresy. V druhom kole sa testovali už len tie červené. Je to skoro ako keby sme robili experiment – polovica krajiny sa zúčastnila pokusu a druhá polovica bola kontrolná vzorka. Pritom opatrenia na zákaz vychádzania aj kolaps PCR testovania boli na celom Slovensku viac-menej rovnaké. Rozdiel medzi červenými a zelenými okresmi sa teda dá celkom jednoducho pripísať testovaniu.

Ako tieto dve časti krajiny dopadli?

Na červenom grafe sú červené okresy. Pre istotu bez Oravy a Bardejova, ktoré si testovania „užili“ ešte viac. Červená čiara je priemerná incidencia na 10 000 obyvateľov v týchto okresoch. Po druhom plošáku 7-8.11. klesla incidencia o 29%.

Na zelenom grafe sú prirodzene zelené okresy. Po druhom plošáku, ktorý sa tu nekonal (preto je vyznačený len obrysom), aj tu klesla incidencia: o 11%. Týchto 11% pripíšeme lockdownu a kolapsu testovania. Zvyšok do 29% v červených okresoch pôjde na vrub druhého plošáku. Čiže plošák znížil incidenciu – aspoň v druhom kole v novembri – o 20%.

Poznámka pre fajnšmekrov: rozdiel medzi 11% a 29% sa nezdá byť 20%, ale je to tak. Presnejšie: 0,89 je o 20% viac ako 0,71. Fakt – podľa mojej kalkulačky 0,89 * 80% = 0,71.

Keď už sme pri fajnšmekroch: na tých grafoch je čierna čiara tá istá – priemer za celé Slovensko. Šedá plocha je interval medzi najlepšou a najhoršou štvrtinou červených či zelených okresov.

Takže, máme odhad – jedno kolo plošného testovania zotne hnusobe 20% hláv. Na druhej strane, každý by si vedel nakresliť graf aký len chce. Čo tak skúška správnosti? Aj tú máme. Pozrieme sa na dáta, ktoré sa len tak ľahko neoklamú. Kašlík sa dá zatajiť, na test sa dá aj neísť, ale keď je naozaj zle, do nemocnice už ísť treba. Nuž a hospitalizácie v novembri síce prestali rásť, ale pokles sa veru nekonal.

Samotné hospitalizácie sa však menia iba pomaly, pre našu skúšku správnosti sa oveľa viac hodia nové príjmy do nemocníc. Časť z ľudí, ktorí ochorejú na koronavírus, má po asi týždni taký ťažký priebeh, že musia do špitálu. To simulujem na obrázku nižšie. Modrá čiara sú skutočné príjmy do nemocníc. Šedá čiara je pokus odhadnúť ako by sa vyvíjali potvrdené infekcie, ak by sme neboli po plošákoch tak brutálne osekali testovanie.

Konkrétne beriem, že na začiatku – pred testovaním – bolo v červených okresoch dvakrát viac infikovaných než v zelených okresoch. Keby sme neboli nič robili, rástli by infekcie asi o 1% denne – čo je pomalšie tempo než koncom októbra, vďaka lockdownu, ale stále to rastie. Potom na prelome októbra a novembra prichádza prvý celonárodný plošák. Infekcie všade zrazí o 20%. O týždeň druhý plošák, ktorý zrazí infekcie o 20% už iba v červených okresoch. Keď to všetko posunieme o týždeň, dostaneme index na šedej krivke.

Index pozoruhodne dobre kopíruje príjmy do nemocníc. Takže: efekt plošáku okolo 20% pozoruhodne dobre vysvetľuje aj vývoj v nemocniciach.

Posledná otázka je, ako popri tom mohla v červených okresoch klesnúť miera pozitivity antigénového testovania z 1,51% na 0,62%. To vyzerá na fantastické zlepšenie o 59%! V skutočnosti je to ešte horšie (či lepšie). Keby sme pozitivitu v oboch kolách testovania očistili o falošne pozitívne výsledky, mali by sme pokles z 1,14% na famóznych 0,25%. Redukcia o 78%. Ako je to možné? A ako je možné, že sa takéto skvelé výsledky nesnaží zopakovať po nás celý svet?

Sú tri dôvody prečo druhé kolo plošáku v novembri vyzerá tak skvelo, hoci skutočná epidemická situácia sa zlepšila oveľa miernejšie.

  • Po prvé, v tom čase sa infekcia šírila najmä v rodinách. Pamätáme, bol vtedy lockdown. Takže koronavírus sa nešíril v baroch ani na svadbách. Šíril sa však v domácnostiach. Ľudia, ktorí ho mali 1.11., šli po testovaní do karantény. A s nimi aj ich rodiny. Nik z nich sa neprišiel otestovať 8.11. Zostali v karanténe a šírili si vírus medzi sebou. Mnohí z nich úplne nevedome, boli buď bezpríznakoví alebo s ľahkým priebehom (nie všetci – pár stoviek malo ťažký priebeh a skončili v nemocnici, ako vidno na grafe vyššie). Hneď po skončení 10-dňovej karantény sa členovia rodín vybrali do sveta, do práce, do škôl, či za vzdialenejšou rodinou – a s nimi aj vírus. Mohli sme tomu zabrániť, keby sme boli dôkladne trasovali a testovali všetky kontakty tých, ktorí boli v prvom kole testovaní pozitívne. To sme však nerobili, práve naopak, tradičné PCR testovanie v tom čase – ako vieme – skoro skolabovalo.
  • Druhý dôvod je zmena správania ľudí. Na prvé kolo testovania sa mnohí nechali „nachytať“ – nechali sa strhnúť spoločenským nadšením, spoločnou zodpovednosťou, zúčastnili sa. V druhom kole už nie. V druhom kole už mnohí pochopili, že prísť si po pozitívny test je nevýhodné. Úplne bez testu museli pretrpieť týždeň zákazu vychádzania. S minimálnou pravdepodobnosťou, že ich niekto prichytí, aj keby ho nebodaj porušili. S testom – s pozitívnym testom – by „vyfasovali“ 10-dňovú karanténu pre seba aj celú rodinu. Preto mnohí, ktorí cítili podozrenie, že môžu mať koronu, radšej zostali doma a „nejako to vyležali“. Prípadne nezostali iba ležať doma a posunuli vírus aj ďalej. Po „priepustku na slobodu“ si v druhom kole plošáku šli najmä tí, ktorí si boli istí, že sú negatívni. Iba pre tých sa testovanie oplatí. (Tretia poznámka pre fajnšmekrov: aj preto niektoré krajiny dávajú pozitívne testovaným malý finančný príspevok. Formálne je to často príspevok na zdravotnú starostlivosť. Prakticky je to však motivácia, aby sa ľudia prišli dať otestovať a nebáli sa až tak pozitívneho výsledku.).
  • Tretí možný dôvod je zmena správania obcí. Aj z tých šli do prvého kola plošáku mnohé s nadšením. Potom však zistili, že za dobrú prácu pri odhaľovaní infekčných boli po zásluhe potrestaní ďalšou prácou navyše. Niet divu, že v druhom kole sa už podstatne menej snažili poriadne otestovať všetkých svojich obyvateľov.

Novembrové plošáky sa na prvý pohľad môžu javiť ako veľmi úspešný experiment. Je to však z časti falošný úspech, plný falošnej negativity a trochu aj falošnej pozitivity. Plošák stále pomohol – odhadom o 20%. Keby sme sa dokázali testovať aspoň raz týždenne, ideálne dvakrát, nemal by koronavírus žiadnu šancu. To robia mnohé firmy s veľkým úspechom. Osem kôl testovaní za mesiac by vírus zrazilo o 83%, a možno aj viac. Ale raz za dva mesiace? Prinajlepšom 20%-ná pomoc. Súčasný plošák, s krycím kódom skriňák, na tom asi bude podobne. Či aj horšie – lebo medzitým všetci vedia, že nemá zmysel prísť si po pozitívny výsledok. To radšej prečkať schovaný doma. Popri tom sa nám však zase na týždeň-dva stratia hodnoverné údaje. Tí vedecki založení medzi nami sa môžu tešiť na ďalší experiment s 36 lepšími (kontrolná vzorka) a 37 horšími (testovacia vzorka) okresmi. A všetci spoločne môžeme dúfať, že aspoň pomerne prísny lockdown od 1.1.2021 konečne zaberie a uľaví sa aj nemocniciam.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sme izolovaní a sme v tom spolu, hovoria umelci po roku s covidom

Spisovateľ, výtvarníčka, hudobník a performerka sa zhodujú na tom, že kruh medzi autorom a publikom je nevyhnutný.


Už ste čítali?